demovica

Ich hudba a nahrávky vznikajú v Žiline. Spontánne mixujú rock, punk, rap, funk, jazz, básne a občas aj improvizujú. Vychádzajú z podzemnej garážovej poetiky 90. rokov. Vokály a poéziu vytvárajú najmä výtvarník Marsel Onisko, rapper Den Da Funk. Nové EP má názov T a odkazuje na putovanie Grófa T. do Optine Pustyň z rovnomenného románu Viktora Pelevina. Názov kapely je spomienkou na tvorbu ruského spisovateľa detskej a absurdnej prózy Daniila Charmsa. EP vyšlo len nedávno a venujú ho všetkým veľkým deťom, strateným kamarátom a zaniknutým garážovým kapelám. Skupina vystupuje v intervale raz za 20 rokov. Založil ju filmový režisér La Aramisova s priateľmi v Žiline spoločne s priateľmi z Užhorodu a jeho duch je stále prítomný: „Hudba je pre mňa najviac, lebo ju nevidno a je čírou neuchopiteľnou energiou.“

Volá sa Marek Duška, je grafickým dizajnérom, ale vymyslel projekt Blur de Gas, ktorý je jeho hudobným pieskoviskom, amusement parkom, cvokhauzom, katarziou aj ostrovom pokoja a harmónie. A takisto topičom stoviek hodín voľného času, vyhadzovaním peňazí na drahý software a hardware. Lepí v ňom dokopy melódie, rytmy, nálady, svoje gitarové, basové, hlasové, perkusionistické nahrávky a potom, keď je to všetko prácne pozliepané dokopy, to ešte prácnejšie čistí, skracuje, prestriháva do zrozumiteľného tvaru, lúči sa a oplakáva melódie, ktoré to do požadovanej šírky, hĺbky a minutáže proste nedali. Minulý rok pod hlavičkou Blur de Gas vyšiel projekt UNUM, z ktorého pochádza aj úvodná skladba "Turiec".

Skupina Kamapaz vznikla v lete 2016. Založili ju štyria kamaráti zo Svätého Jura. Skupina nacvičovala koncertný repertoár z vlastných piesní do decembra 2017. V roku 2018 nastali v skupine personálne zmeny. V súčasnosti Kamapaz pracuje v dvojčlennej zostave, gitara a spev – Paul Urbanič a basgitara – Zdeno Kulík, na tvorbe nový piesní a doplnení skupiny o ďalších hráčov.

Vrútocko-martinská kapela DeART vznikla začiatkom roku 2013 ako úspešné pokračovanie kapely Náhodní pocestní. DeART nie je žiadne art umenie, ale sú to začiatočné písmená mien členov kapely: D – Dalo Dalibor Urminský – kapelník, spev, akustická gitara, akordeón e – elektron Vladimír Cingel – basová gitara, vokály A – Aïo Adrián Mikušák – saxofón, EWI, vokály R – Rado Radomír Herle – bicie T – Tomáš Gulan – elektrická gitara, ústna harmonika, vokály, zvuková technika Hudba DeART je ovplyvnená bluesom a jazzom a folkrockom. „Hráme predovšetkým vlastnú hudobnú tvorbu. Autorsky sú texty a hudba prevažne z pera kapelníka Dalibora Dala Urminského, na aranžmánoch sa podieľa celá kapela. Máme za sebou viac ako 250 koncertov a vystúpení po rôznych kluboch, kultúrnych akciách, festivaloch.“ V roku 2016 vydali debutové CD – Otočil sa mi svet.

Kapela hrá v aktuálnej zostave necelý rok a celkovo asi 4. Nedávno vydala EP s názvom Slnko ráta naše dni. Tvrdšia pesnička z daného EP s názvom Lubricated Like A Fox vyjadruje to, že na prežitie musí byť človek v tejto dobe mazaný ako líška. Je to vyjadrenie frustrácie z vecí, ktoré sa dejú okolo nás a v nás. V súčasnosti tvoria kapelu traja členovia – Mišák Štramák, Peťo Basák a Luca Busé.

Kapela z Myjavských kopaníc pôsobí od roku 2016, z tej doby pochádzajú aj prvé demo nahrávky pod názvom "Ževraj fetujeme". Tvorba kapely nemá vyhradený žáner, ale aj tak sa väčšinou spolieha na vyhrávky zasadené do tvrdších gitár, ktoré slúžia ako pozadie pre cynické texty speváka, ktorý si najradšej uťahuje zo samého seba. Nahrávka je z kompilácie b-sides "Ževraj stále" k už spomínanému demu.

Kapela WE4 je zložená z dlhoročných muzikantov zo Starej Ľubovne, ktorí sa pred približne dvoma rokmi rozhodli začať tvoriť vlastnú hudbu. Výsledkom je zatiaľ asi desiatka skladieb. WE4 odohrali do desať koncertov v Starej Ľubovni, no najmä Bacil a Bubon majú skúsenosti s tvorbou a koncertovaním s kapelou A-just, P free Band a Lublau. Skladba Samovrah je venovaná prírode, ku ktorej má celá kapela veľmi pozitívny a pokorný vzťah. Túto pesničku si chalani vybrali nahrať žrebom, keďže z ich vlastného repertoáru nie je žiadna skladba považovaná za favorita.

Farbistá zmes funkom ovplyvnených groovov, ktoré podporujú melódie priamo z katalógu songwriterstva 70. rokov. To všetko zabalené v modernom zvuku aktívneho bandu so štipkou popu a jazzu na vrchu.

Craggy Collyde je britsko-slovenská kapela so základňou v juhomoravskej metropole Brno. Frontman Craggy pochádza z Británie, kde roky hrával po undergroundových kluboch s rôznymi pochybnými rock’n’rollovými skupinami. Jedného dňa sa ocitol uprostred Moravy a počas toho, ako sa ponevieral po brnianskych baroch so svojou akustickou show, sa zrazil s Veronikou, ktorá hrá na bicie. Po niekoľkých rokoch z tejto zrážky vznikol projekt, v ktorom Craggy mohol zrealizovať svoju víziu o kapele s plným elektrickým zvukom. Zatiaľ v dvojčlennej zostave prichádza Craggy Collyde od jesene na pódiá so svojím prvým singlom "Sorry Now".

Jeho hudobné snahy prechádzali rôznym vývojom. Od prvých detských čias v ZUŠ, kde bolo veľa teórie a málo zábavy, až po prvú tvorbu na ZŠ. Preto návšteva ZUŠ netrvala príliš dlho a asi vo veku 13 rokov začal skladať prvotiny. Počas strednej školy takmer s hudbou skončil. Viac počúval ako hral, či sa snažil. Jeho starý klavír stál v obývačke, ale nesťažoval sa. Na výške ich bavil spolužiak, gitarista, spevák, čo ho inšpirovalo začať znova hrať. Začal hrávať v suterénnych priestoroch s gitaristom a bubeníkom. Neskôr pôsobil v kapele s názvom PanJan. Odohrali zopár koncertov, no keď si spevák s prezývkou Štvanec nesadol s gitaristom, kapela sa rozpadla. Keď si Peter neskôr vďaka šťastným okolnostiam mohol urobiť domáce štúdio, trvalo pár rokov, než pochopil, že produkcia je náročná záležitosť. Človek neustále zisťuje, ako sa to dá vylepšiť. Čo sa týka štýlu, nešpecializuje sa na nijaký konkrétny, no v poslednom čase sa zameriava na ľudové motívy. Niečo ako world music. Ide o zábavu, nadľahčenie.