demovica

Pieseň bola nahraná nedávno a to v domácom nahrávacom štúdiu Video Cam Design v Bardejove. Keyboard, hudobné aranžmány a vlastne aj súčasnú podobu piesne, má na svedomí Pavol Pilip, majiteľ štúdia. S vokálmi nám pomohla Terézia Sósová, za čo by sme sa jej chceli pekne poďakovať. Za spev, klarinet a basgitaru môžem ja. Spomenúť možno ešte, že súčasná verzia piesne je už štvrtá v poradí. Predošlé verzie boli v štýloch bluegrass, smooth, či ethno.

Volám sa Petra Červenková, povolaním sa venujem klasickej hudbe - hre na kontrabas v orchestri SOSR, no piesne som písala odjakživa pre radosť. Mám za sebou zopár open-micov a jam sessions, z času na čas sa venujem aj hudobnému stand-upu. Vystupujem väčšinou sama s gitarou, alebo ukulele. Sama si všetko veľmi podomácky aj nahrávam. Piesne nie sú veľmi dlhé, niekedy rada improvizujem iba na jednu vetu. Moje texty sú zo života, no aj úplne odveci, satirické, z veľkej väčšiny v angličtine, a žánrovo by som sa radila k folku, i keď niekedy ťažko povedať... Celému tomuto ,,projektu" som pred pár rokmi dala meno Petrus Von Pressburg, čo mi medzi známymi aj prischlo. Skladba Lil' Devil je o satanášovi na motorke ktorý unáša ľudí do pekla.

Rapsodéve je hudobný projekt a alterego Ivany Pinčákovej, v ktorom poeticky odkrýva ťažké emócie a témy podopreté o atmosférický hudobný podklad Martina Piska. Ich umelecké vplyvy nepochádzajú len z hudobnej sféry, ale aj z výtvarnej, literárnej a filmovej. Odrážajú sa aj v tvorbe textov a videoklipov, ktoré dvojica produkuje svojpomocne. Videoklipy vznikli v prírodnom prostredí Ivaninej rodnej obce, nakoľko je toto prostredie späté s jej identitou. Ich skladba Porcelánová vzišla z lo-fi beatu, do ktorého speváčka vložila text prvotne inšpirovaný príbehom o Modrofúzovi.

Skupina TRIŠTVRTE, tri časti celku. Traja priatelia užívajúci si hudbu po svojom. Plne autorský repertoár predstavuje hudobné vnímanie sveta pohody aj nepohody. Žánrovo zasahuje rock, pop a elektronickú hudbu. Texty písané najmä v slovenčine vychádzajú zo skúseností vyzretých osobností. Do Demovnice posielame skladbu SLOBODNÝ. Nech každý počúva čo chce. Text a hudba: Igor Hudcovský, Michal Palenčár, Vlado Nagy

Som Heidi Mária Beretová, poznáte ma ako Heidi. Mám 16. Moja nová skladba “This Time” vznikla počas pandémie. Na spoluprácu sme si s pánom učiteľom Vladimírom Gajdošom, ktorý vytvoril aranž, prizvali ďalších muzikantov. Trubkár: Branislav Číž. Trombón: Peter Juris. Autor titulnej fotografie: Laura Beretová. Touto cestou chcem tiež odkázať všetkým ľuďom (na veku nezáleží), aby určite využili túto príležitosť a posunuli sa ďalej. Vďaka Demovnici Rádia_FM sa to podarilo aj mne.

Členovia kapely Echosféry sa prvýkrát stretli začiatkom roka 2018 v Bratislave pri natáčaní študentského filmu, kde zhodou okolností hrali fiktívnu kapelu. Prvá spoločná skúška prebehla na jeseň toho istého roka, ešte v zdieľanej skúšobni. Debutový album Dve tváre vyšiel minulý rok v novembri. Je hudobne rozmanitý a okrem tvrdých gitarových riffov na ňom môže poslucháč počuť aj elektroniku, sláky, klavírne plochy a mnohé iné zaujímavé prvky. Prvý oficiálny singel Nezvestný vyšiel v decembri rovno aj s klipom. Echosféry tvoria Andrej Osvald (gitara, spev), Tomáš Ďurči (basa, vokály) a Michal Medvecký (bicie, vokály).

Lukáš Kovalčík pôsobil v kapele The Kowal Chicks, momentálne prichádza so svojim sólovým debutom. EP Outsider je melancholické inštrumentálne lo-fi. Skladby sú priamočiare, postavené na emóciách a atmosfére. Piesne vznikali ako súkromný soundtrack neveselej doby. O produkciu sa postaral Zabiť Františka. Lukáš žije v Bratislave.

Volám sa Karin Jenčíková a mám 16 rokov. Chodím na SOŠ Obchodu a služieb v Humennom. Učím sa za vizážistku a kozmetičku. Mám rada prechádzky, kde si môžem dať slúchadlá do uší a počúvať pesničky. Čo sa týka mojich umeleckých schopností, tak najviac nápadov mi prichádza, keď som doma, ležím na posteli a pozerám do blba. Chodím aj na umeleckú základnú školu v Humennom na Mierovú. Chodím tam spievať a hrať na klavír. Rada píšem pesničky po anglicky, asi tak dokážem lepšie vyjadriť to, čo cítim.

Obsadenie: priam klasické (a pánske) – Peter Kofo Kováč – gitary (elektrická, akustická), spev; Tomáš Minďaš – gitara (elektrická, akustická), vokály; Ivan Márer – basgitara, vokály; Roman Juráš – bicie. Pôvod a pôsobisko: Dolný Kubín (to je sever stredného Slovenska – korbáčiky, lyžovačka a tak...). Žánrové vymedzenie: ťažko definovať, ale keď o nás píšu iní, spomínajú rock, pop, folk… Rok vzniku: tiež nie zautomatizovaný údaj, ako mnemotechnickú pomôcku zväčša používame vek našich potomkov, takže, povedzme, 2007 (plus-mínus 2 roky...). Autorské zázemie: hudba a texty – Kofo (a do finálnej podoby, samozrejme, kecá celý zvyšok kapely). Doterajšia tvorba: 4 demo-CD, 1 štúdiové CD – Na konci sveta (úplne čerstvé, v novembri lisované). Dôvod existencie (najväčší doterajší úspech): baví nás to.

Samuel Sleziak je spevák a skladateľ pôsobiaci v Bratislave. Samo sa už niekoľko rokov venuje písaniu vlastných skladieb a keďže nemá vlastnú kapelu, rozhodol sa hľadať vhodných producentov, ktorí by mu pomohli dotiahnuť domáce demo verzie do hotových skladieb. Skladba “Smutné kvety” vznikla v spolupráci s producentom a hudobníkom Erikom Horákom z LOSOSOUND. Samo by rád ešte tento rok vydal svoje prvé EP, na ktorom už intenzívne pracuje. Žánrovo sa nerád presne vymedzuje, je preto možné, že aj jednotlivé piesne budú od seba mierne odlišné. Ako veľký fanúšik Depeche Mode by však chcel aby aj jeho piesne mali mierne temnú, melancholickú atmosféru a boli vhodne doplnené elektronikou.